Riley<\/p>\n\n\n\n
Strhol som sa, ke\u010f mi na nohu kvaplo nie\u010do p\u00e1liv\u00e9. Le\u017eal som niekde pri ohni, ke\u010f som zac\u00edtil \u013eudsk\u00fa ruku, ktor\u00e1 na hladkala po chrbte. Zac\u00edtil som p\u00e1liv\u00fa boles\u0165, zaf\u0148ukal som a zak\u0148u\u010dal. \u013dudsk\u00e1 milos\u0165 mi pripadala v\u017edy zvl\u00e1\u0161tna a l\u00e1skav\u00e1 a hlavne dnes. Potreboval som ju ako Emily. C\u00edtil som, \u017ee nejako trp\u00ed a st\u00e1le ma to tr\u00e1pilo. Spomienka na \u0148u ma zahriala a aj schladila. Schladila, lebo som nec\u00edtil jej pr\u00edtomnos\u0165. Bola to len ak\u00e1si t\u00fa\u017eba ma\u0165 ju pri sebe. Prelud, ktor\u00fd sa m\u00e1 sna\u017e\u00ed zmias\u0165 z cesty a ukazuje mi len tmav\u00e9 spomienky. Zac\u00edtil som, \u017ee na m\u0148a mysl\u00ed. Aj ke\u010f je odo m\u0148a kilometre \u010faleko. C\u00edtim, \u017ee sme tak \u010faleko a z\u00e1rove\u0148 tak bl\u00edzko. Je to \u010dudn\u00fd pocit. Naozaj \u010dudn\u00fd.<\/p>\n\n\n\n
Zaspal som, ale inak ako som zvyknut\u00fd. Boles\u0165 utlmovala hork\u00e1 tabletka, ktor\u00e1 mi bola dan\u00e1. Boles\u0165 zrazu st\u00edchla. Zobudil som sa a nado mnou sa skl\u00e1\u0148ala ak\u00e1 si \u010dudn\u00e1 \u017eena v ko\u017eu\u0161inovej veste podobnej medvedej srsti. Tak a je po mne. Teraz ma zje a potom bude v mojom ko\u017e\u00fa\u0161ku chodi\u0165 po svete a to bude koniec m\u00f4jho posolstva na Zemi.<\/p>\n\n\n\n
\u010cudesn\u00e1 \u017eena vyzerala hrozivo, ale srdce mala ako som \u010doskoro zistil ve\u013emi dobr\u00e9.<\/p>\n\n\n\n
,,Ahoj ps\u00edk,\u201d pozdravila ma.<\/p>\n\n\n\n
Nepoznal som ju. Pokrivil som nos a potom zavo\u0148al v\u00f4\u0148u klob\u00e1s.<\/p>\n\n\n\n
\u201eRiley presta\u0148. Zabudni! U\u017e raz si sa do ka\u0161e dostal. Ani na t\u00fa klob\u00e1su nepomysli,\u201c <\/em>nahov\u00e1ral som si.<\/p>\n\n\n\n ,,Daj si,\u201d n\u00fakala mi klob\u00e1su, ale ja som hlavu odstr\u010dil ako gesto \u201enechcem\u201c.<\/em> Poslu\u0161n\u00e1 tetu\u0161ka, <\/em>pousmial som sa a ona ma u\u017e rad\u0161ej s jedlom netr\u00e1pila. U tej milej pani som zostal e\u0161te tri noci, k\u00fdm sa mi zotavila labka. Chodila so mnou na prech\u00e1dzky, nah\u00e1\u0148al som mot\u00fdle, potom som nah\u00e1\u0148al aj spla\u0161en\u00e9 st\u00e1do jej \u010dudesn\u00fdch oviec a skamar\u00e1til som sa s dom\u00e1cou kravou – aj ke\u010f ona st\u00e1le iba m\u00fakala a s\u0165a\u017eovala sa, ak\u00fd som len u\u0161tekan\u00fd pes.<\/p>\n\n\n\n ,,Rada by som si \u0165a nechala, ale som si ist\u00e1 \u017ee niekomu patr\u00ed\u0161,\u201d \u0161epla, ke\u010f som odch\u00e1dzal na e\u0161te poriadne \u010falek\u00fa cestu za Emily.<\/p>\n\n\n\n \u201e\u010eakujem za starostlivos\u0165 Tarisa\u201c, <\/em>pomyslel som si v duchu a ona ma pohladkala za u\u0161kom. Oblizlo som ju a u\u017e som utekal n\u00e1js\u0165 moju druh\u00fa \u010das\u0165 – Emily – bez ktorej nedok\u00e1\u017eem existova\u0165.<\/p>\n\n\n\n \u00b0 \u00b0 \u00b0<\/p>\n\n\n\n Utekal som ani neviem kam. C\u00edtil som ako kozmonaut, ktor\u00fd bl\u00fadi vesm\u00edrom. V\u0161ade sam\u00e9 prek\u00e1\u017eky, ktor\u00e9 mi stoja v ceste ako meteority. Som\u2026 som ako kozmonaut bez svojej rakety. T\u00fa\u017eil som sa pozrie\u0165 na nie\u010do nev\u0161edn\u00e9, no moja raketa u\u0161la. Nevidela bezo m\u0148a na cestu a bezo m\u0148a nen\u00e1jde spr\u00e1vnu cestu. Niekto ju mus\u00ed riadi\u0165. Mus\u00ed jej veli\u0165 a hovori\u0165 jej, \u010do m\u00e1 robi\u0165. No t\u00e1to bytos\u0165 jej ch\u00fdba. Kozmick\u00e1 raketa mi utekala a nemal som \u0161ancu ju chyti\u0165. Schov\u00e1vala sa tu tam. \u017divot jej pridelil prive\u013ea ale ja som ten, ktor\u00fd jej to v\u0161etko vynahrad\u00ed.<\/p>\n\n\n\n U\u017e som na ceste Emily! Be\u017eal som dlho. Z\u00e1kruty ma viedli ani neviem kam. Cesta sa absol\u00fatne nenorm\u00e1lne k\u013eukatila a zamot\u00e1vala. Pre\u0161iel som \u0161trn\u00e1s\u0165 hod\u00edn a dvan\u00e1s\u0165 min\u00fat. Zop\u00e1r \u013eud\u00ed, ktor\u00ed sa na m\u0148a nemilosrdne pozerali mi pribehli pod cestu. Bola neskor\u00e1 noc, ke\u010f som sa uvelebil pod zoschnut\u00fdm stromom na konci dedinky Bovington. Na pocestnej tabuli bolo trojmiestne \u010d\u00edslo a\u00a0pod\u013ea toho som usudzoval, \u017ee Lond\u00fdn je odtia\u013eto e\u0161te poriadne vzdialen\u00fd a\u00a0domov ma \u010dak\u00e1 e\u0161te dlh\u00e1 cesta. Ale ja to d\u00e1m.<\/p>\n\n\n\n
\n\n\n\n