Kvety na koľajniciach
Vraj ti skoro ušiel vlak,
vraj nastúpil si len tak-tak.
No vraj si vošiel do nesprávneho vlaku.
Išlo snáď o náhodu nejakú?
A potom zrazu došlo k úrazu,
vlak mal výluku, tak hľadiš na lúku
a obdivuješ divý mak.
Asi to už bude tak,
no aj pri koľajniciach rastie divý mak.
Je divý, no nie je aj divný?
Prečo rastie tam, kde nemá?
Je snáď tá kvetina hluchá? Nemá?
Prečo si poradiť nedá?
Prečo sama nepovie mi?
Snáď nevie kde má rásť?
Otázky si začneš klásť a uvedomíš si:
Som v správnom vlaku?
Nie...
Už sa podobáš divému maku.
A ty kde si? Stratil si sa akosi...
Už to bude veru tak, si ako ten divý mak.
Stratil si kľúče od miesta, čo ťa istilo,
od domu... a so všetko... kvôli komu?
Vravíš: "Tak kde mám byť?
Nastúpil som do zlého vlaku."
Neber si príklad od divého maku.
Vystúp! Choď!
Nájdi si pevný bod!
Bude ti to chvíľu trvať.
Pýtaš sa: „Aká dlhá je chvíľa?"
Asi ako koľajnice.
Idú. No nevedno kam.
Možno divé maky rastú tam, kde majú.
A koľajnice? Vraj sa spájajú opticky.
Pýtam sa: "Našiel si sa?"
Ešte nie. No... te-o-re-ti-cky...
Skočím ti do reči:
Už máš ten bod? Máš kam ísť?
Odstrihni divý mak, môže sa ti zísť.
Neodsudzuj ho.
Stratil si sa, no vieš, kde si.
Máš sa, cítiš sa,
tak nevracaj sa na miesta
kde si bol kedysi.
„Náhle sedím v správnom vlaku!
A nedávam to za vinu divému maku.
Možno mal len meškanie
ten tvoj správny vlak,
no neušiel ti, vraví divý mak...“
Comments are closed